28. februára 2024

Mestský FC Spartak

Spoločne pre futbal …

Veci aj mládež sa hýbu …

7 min read

Pri načúvaní trénerom a rodičom som spozornel, keď rodičia sa začali sťažovať na trénerov, ako málo s nimi komunikujú, že sú dobrí len na platenie a cestovanie. Druhá – trénerská strana zase argumentovala, že najradšej by boli, aby počas tréningov a zápasov, rodičia tam neboli, stačí ak svoje dieťa len na tréning privezú, že zbytočne im „kafrú“ do tréningu, či koučingu zápasu, že rodičia nerozumejú futbalu, nech toto láskavo nechajú odborníkom, že doba je zlá a autorita trénera je podkopávaná spoločensky aj samotnými rodičmi, ktorí hustia do svojich detí nezmysly a hádžu im polená pod nohy.V tamtej a onej skupine je tréner kvalitnejší a v tamtej menej. V zmysle odpovede a reakcie manažéra mládeže smerom k rodičom našej mládeže sa pokúsim zareagovať z pozície organizácie nášho klubu.

Ako z toho začarovaného kruhu von? Som presvedčený, že všetko je to o nás o ľuďoch, o našich postojoch k daným veciam o ochote komunikovať a hľadať riešenia.

KDE JE VÔĽA, TAM JE CESTA,
Moja skúsenosť s rodičmi a trénermi je taká, že ak je zhoda, harmónia vo vzťahu tréner – rodič, potom aj výkon hráča, športovca je oveľa lepší. Energia, ktorá sa generuje v takom harmonickom vzťahu sa pozitívne prejavuje na raste mladého športovca a jeho výkonoch a sebavedomí.

Upriamim pozornosť na zaujímavý fenomén INDIVIDUÁLNY verz. KOLEKTÍVNY ŠPORT. Pri individuálnych športoch si rodičia resp. samotný športovec vo vyššom veku vyberajú trénera sami. Aké benefity to prináša? Zadefinujú si jasné pravidlá komunikácie, kompetencie, ciele a zodpovednosť za jednotlivé oblasti tréningu. Spoločnými silami sa snažia rozvíjať potenciál a silné stránky mladého športovca. A to je hlavný predpoklad k tomu, aby sa samotný športovec cítil komfortne, bezpečne a motivujúco. Výsledkom takého prístupu je obojstranná dôvera a dobrovoľné otváranie svojho vnútra, svojej 13-tej komnaty, kde je ukrytý kľúč k ľudským a športovým hodnotám, ktoré umožnia trénerovi ešte viac vyšperkovať a vybrúsiť diamant, ktorý sa v športovcovi ukrýva. Tu by som vyzdvihol slovo DÔVERA, ktorá je tak potrebná pre harmonický rast mladých športovcov. Asi aj preto /samotný talent je nespochybniteľný/, nám v súčasnosti robia radosť SAGAN, TOTH, VLHOVÁ, či FIALKOVÁ.

Pri kolektívnych športoch je to trochu odlišné. Trénera nominuje vedenie klubu. Tréner má svoju filozofiu práce s tímom a jednotlivcami. On je ten mienkotvorný činiteľ, ktorý svojimi argumentami, filozofiou a názormi vedie, občas v dobrom poblázni, či v zlom zmanipuluje svojich hráčov na svoj obraz. Preto je dôležitá klubová kultúra, etická filozofia a ciele, ktoré by mali plne korešpondovať s prácou trénerov v jednotlivých vekových kategóriách. Tu vidím ešte v našich slovenských pomeroch veľké rezervy/česť výnimkám napr. MŠK Žilina/, že absentuje jasná a dlhodobá vízia, ktorú stanovuje klubové vedenie, s ktorou by mali byť oboznámení a stotožnení nielen samotní tréneri, ale aj rodičia a hráči. Ak tak nie je, potom je to živelné, viac funguje systém POKUS – OMYL a opäť na to doplácajú samotní hráči.

ÚSTRETOVÁ KOMUNIKÁCIA – KĽÚČ K ZLEPŠENIU ATMOSFÉRY

Nie je tajomstvom, že tréneri v drvivej väčšine sa „kreujú a rekreujú“ z bývalých hráčov. A či sa nám to páči alebo nie, v samotnej trénerskej práci sa vedome, či nevedome prejavujú prvky a veci, ktoré si bývalý hráč – teraz tréner, prebral a nesie zo svojich hráčskych čias a od svojich trénerov. Aj tie dobré, ako aj tie zlé, z pohľadu času a trendov. Preto mnoho súčasných trénerov ma fixnú ideu, že oni sú tí, ktorí to vedia najlepšie a nepotrebujú k sebe nikoho, aby im do toho kecal. Idú si to svoje /tak to fungovalo predtým, tak to musí byť dobré aj teraz/ komu sa to nepozdáva, nech sa páči, tam sú dvere. A práve táto obava zo straty „ patentu na rozum“ bráni trénerom komunikovať s ďalšími špecialistami, ale aj so svojimi hráčmi, s ich rodičmi a tak sa priepasť zväčšuje, nestavajú sa „mosty porozumenia, ale múry zatratenia“. Vedie to k strate aj tak chabej dôvery, hráči sa uzatvárajú, tréneri komunikáciu zamieňajú za jednostranné pokrikovanie a rodičia buď abdikujú úplne a prispôsobia sa danému stavu alebo vybuchnú, vynadajú trénerom, počastujú ho na sociálnych sieťach, poohovárajú a svoje dieťa posunú do iného klubu. A sme tam, kde sme nechceli byť, točíme sa v začarovanom a nikdy nekončiacom kruhu beznádeje a frustrácie. A opäť to všetko je energia, čím sú slová ostrejšie, energia je ťažšia, lepkavejšia, ktorá sa spája do najprv neviditeľných zhlukov, neskôr spolu s negatívnymi pocitmi a emóciami smútku a nervozity sa začína krásne zrkadliť a formovať v podobe prehier, zlých výkonov, dusnej atmosféry či zranení, čo skôr či neskôr vyústi do trénerskej výmeny. Všetci sa čudujú, ako je to možné, ale vlak sa už pohol a takéto „čudo“ je veľmi ťažko zastaviť…

Preto to chce ĽUDSKÉ PRECITNUTIE A POZNANIE, že aj v kolektívnych športoch je dôležitý VZŤAH založený na DÔVERE a KOMUNIKÁCII.

Tu v Bánovciach sme sa sústredili na mládež  a budeme chcieť v tom dlhodobo ale hlavne trpezlivo napredovať. Nie je to ľahké, ale čo je dôležité – začalo sa.
Je potrebné pochopiť, že všetci sú dôležití. Počnúc klubovým vedením, ktoré určuje smer, ciele a filozofiu, rodičmi, ktorí v dnešnej rýchlej dobe nie sú len klubovou externou peňaženkou a dopravným prostriedkom, ale hlavne trénerovým partnerom a pomocníkom. A hlavnú úlohu v tom všetkom hrá osobnosť trénera, ktorý okrem svojich trénerských zručností je hlavným hýbateľom, ktorý môže a má schopnosť spájať jednotlivé strany. Hľadá a nachádza platformu na komunikáciu, edukáciu, vysvetľovanie a obrusovanie trecích plôch. Mal by byť chápajúcim mudrcom, ktorý vie, že ak spolu s rodičmi vytvorí bezpečné a pohodové prostredie pre športovcov, tak len vtedy môže čerpať informácie z hlbín hráčskej duše a vytiahnuť na svetlo jeho skutočnú silu a zvýšiť sebavedomie, po ktorom tak všetci túžobne voláme. Mal by vedieť, že komunikáciou s inými ľuďmi nestratí zo svojej autority, odbornosti ani spoločenského postavenia. Naopak, všetci to prijmú, ako gesto porozumenia, tolerancie a motivácie podávať ešte lepšie výkony. Niektorí tréneri robia len pre financie a niektorí sú nedoceneni. Nesmieme zabúdať, že každý kurz niečo stojí. Čím vyšší tým viac, nehovoriac o čase. To len na okraj. Sme mestský klub a z neho aj financovaný. Je dobré keď sa rodičia “starajú” budú sa aj fanúšikovia ba aj posllanci MsZ, ale treba zdôrazniť, že “starať sa ” neznamená iba ohovárať, kritizovať ale s každou kritikou treba priniesť nápad, ideu ako to zlepšiť a potom sa môžme spoločne posúvať za spoločným cieľom pomocou konštruktívnej kritiky.  


POĎME SPOLU NAROVNÁVAŤ UŽ AJ TAK KRIVÉ ZRKADLÁ. AKO?

Tréneri, vedomí prijatím skutočností, že občas viac, ako úzka špecializácia, či odbornosť v danom športe, na mladého hráča blahodarne zapôsobí ľudskosť, pochopenie a ďalšie hodnoty, ktoré nás prevyšujú, hoci ich nevieme pomenovať, odmerať, či uchopiť, ale treba veriť, že existujú. Vytvárať harmonické tréningové prostredie, v ktorom sa mladý hráč nebude báť hrať tvorivo, na hrane zdravého rizika a vytvoriť atmosféru, ktorá umocňuje zážitky sebapoznania a sebazdokonaľovania sa. Fenomén s názvom CHYBA. Tréner by mal vedieť a s plnou dávkou trpezlivosti prenášať túto skutočnosť aj na svojich zverencov, že CHYBA je skvelý nástroj učenia sa a napredovania.

Rodičia, zmenou myslenia a zmenou chybného úsudku, že môj syn, či dcéra budú hrať len vtedy, keď si to u trénera „kúpia“. Uvedomením, že ak všetky nástrahy, problémy a pády budeme riešiť a žehliť za naše deti, tak im len zbytočne berieme vietor z plachiet, berieme im možnosť stať sa silnými, samostatnými a sebavedomými osobnosťami. Takáto „opičia láska“ vedie k tomu, že im nedovolíme vyrásť na skutočných športovcov, ktorí budú v budúcnosti konfrontovaní so súpermi a tak, či tak budú nútení prijímať vlastné rozhodnutia na ihrisku. Čím skôr to pochopíme, tým skôr dáme svojim športujúcim ratolestiam šancu na prebratie zodpovednosti za svoje činy a rozhodnutia.
Ktosi múdry povedal: Pre deti v tomto veku nie je dôležitý zápas, ale tréning. Zápas  je len odmena.                     
                   Učme sa jeden od druhého, inšpirujme sa navzájom, kolektívne športy od individuálnych a opačne. Čím viac informácii budeme mať, tým lepšie pre nás.

BRIDA Jozef člen vyboru MFC Bánovce nad Bebr.

Možno ste zmeškali ...

1 min read
2 min read